Aktuality
Kalendár
Členovia
Fotogaléria
Kontakt
Tréningy
História
II. liga & III. liga
Klubové štatistiky
2% z daní
Podpora mesta Trenčín
História Badmintonu PDF Tlačiť

Je nemožné presne sledovať vývoj bedmintonu, tak ako po storočiach prebiehal. Avšak zo zachovaných rituálnych kresieb, cestopisov, archeologických nálezov, dochovaných informácií o výcviku k boji, dvorských zvykov a pozorovaním zbytkov primitívnych národov, ktorí dnes hrajú badminton tak ako v dávnych dobách, môžeme zložiť mozaiku rozprávajúcu o rozličných podobách tejto hry. Na základe tejto mozaiky môžeme dokázať, že badminton nie je šport mladý, vzniklý v 19. storočí, ale že má viac ako 12 storočí dlhú históriu.
 
ÁZIA

Čína – 7. storočie
„Di-Dschian-Dsi“ je najstaršou známou formou badmintonu. Hráči pri nej stáli väčšinou v kruhu. Jeden z hráčov vyhodil košík do vzduchu a ten, kto k nemu bol najbližšie sa ho snažil nohami, rukami, hlavou prihrať ďalšiemu hráčovi. Cieľom hry bolo udržať košík čo najdlhšie vo vzduchu.


 
Košík pre „Di-Dschian-Dsi“ bol vyrobený obvykle z dvoch slepačích pier – každé s rozrezaným koncom, aby tvorilo dve časti. Takto pripravené perá boli prestrčené štvorcovým otvorom v minci a pevne spojené. Závažím však nutne nemusela byť minca ale akýkoľvek správne ťažká vec a tri alebo štyri slepačie perá úplne postačili k vytvoreniu badmintonového košíku.

     
 
V Číne sa „Di-Dschian-Dsi“ hrala odnepamäti a hrá sa dodnes. O zvýšenie popularity tejto hry sa v roku 1975 zaslúžila Taiwanská vláda, keď sa rozhodla zaradiť ju do osnov telocviku pre základné školy.
 
Japonsko – 14. storočie
„Cibane“ je forma badmintonu, ktorá je známa už od 14. storočia. Už v svojej dobe bola populárna tak medzi vládnucou triedou, ako aj medzi obyčajnými ľuďmi a dodnes sa v Japonsku hrá! „Cibane“ hrajú výhradne dievčatá a je považovaná za obrad vyhradený pre význačné dni. Skôr než začnú hrať si dievčatá oblečú svoje najkrajšie šaty a upravia si účes. Pri hre dievčatá odrážajú košík drevenou pálkou do vzduchu, tak aby nespadol na zem.

    
       
Košík pre Cibane je vytvorený zo semien tvrdých plodov alebo bobúľ, do ktorých sú zapichnuté malé zafarbené slepačie pierka. 
Rakety sú drevené (vzácnejšie z dreva cédrového) na oboch stranách pomaľované motívmi kvetín a prírody. Môžeme sa stretnúť aj s raketami, ktoré majú na jednej strane portrét osoby, ktorú majiteľ obdivuje, väčšinou známeho herca či herečky. Bohaté rodiny vlastnia prekrásne rakety zdobené zlatom a striebrom. Veľkosť týchto rakiet je rôzna. Najväčšie merajú 61 cm, sú 25 cm široké a až 7 cm hrubé. Podobné veľká raketa môže vážiť až 575 gramov (tie dnešné majú 90 g a menej) a z pochopiteľných dôvodov slúži skôr ako suvenír alebo dekorácia.

                 
 
Kórea – „Tiye-Kitcha-Ki“
Kórejský badminton sa hral podobne ako „Di-Dschian-Dsi“ bez rakiet. Košík vyrobený z bavlny naplnený hlinou alebo popolom, v ktorom bolo upevnených niekoľko chvostových pier z bažanta, bolo dovolené udržovať vo vzduchu nohami aj rukami.
Podobné formy badmintonu bez rakiet sú tiež populárne v Indii a na indonézskych ostrovoch.
 
AMERIKA

Stredná Amerika
Z nápisov v obrázkovom písme dochovaných z doby dobývania ríše Aztékov, ktoré vytvorili vtedajší duchovní alebo kňazi, môžeme odvodiť aký náboženský symbolizmus bol pripisovaný košíku a loptovým hrám. Podľa dávnych mýtov obyvateľov strednej Ameriky bohovia hrali medzi sebou tieto hry. Z hľadiska týchto mýtov takáto hra symbolizovala boj medzi silami prírody (medzi bohmi dňa a noci, medzi bohmi zeme, neba a slnka) ktorého výsledok rozhodoval o živote ľudí. Je teda jasné, že Indiáni prikladali hrám veľkú dôležitosť. A kľúčovú úlohu hral práve badminton.
Popis dochovanej ozdobnej plastiky ukazuje ako ľudia hrali badminton a dávali pri ňom v stávku vlastný majetok – hra bola totiž privilégiom kráľov a vyššej šľachty. Víťaz sa mohol tešiť priazni bohov.
Vždy dvaja súperi hrali v tanečných domoch. Hráči mali na sebe kožené brnenie, kožené rukavice, na hlave koženú korunu a na tvári masku vyrobenú z lávového kameňa. Hrali raketami zo spletanej kože, ich konce boli vytvarované do podkovy. Týmito raketami sa snažili uderiť farebný operený košík smerom k vyznačenej hranici. Víťazom zápasu sa stal hráč, ktorému sa podarilo dostať košík za túto hranicu trikrát po sebe.
 
Južná Amerika
Ako materiál pre výrobu košíkov si juhoamerický Indiáni vybrali kukuričné listy. Listy, ktoré tvoria obal kukuričného klasu opakovane viazali na seba ta, že ich konce na jednom mieste vytŕčali (viď obrázok). Medzi trčiace listy potom upevnili dve alebo tri perá k kohúta, aby košík lietal tak ako správny košík lietať má, t.j. hlavičkou dopredu. S takto vyrobeným košíkom Indiáni hrali hru, ktorá by sa skôr dala opísať ako volejbal, avšak ju hrali bez siete. Hráči stáli v kruhu a dlaňami si košík prihrávali tak, aby nespadol na zem.

    
 
Stopy tejto hry je možné nájsť v Amazónii, v Guyane, východnej Brazílii, východnej Bolívii a v Mexiku. 

Severná Amerika
Severoamerický Indiáni z kmeňa Zuni, ktorí aj dnes žijú podľa zvykov svojich predkov, tvrdí, že to boli práve oni, kto vynašiel badminton. Faktom je, že dodnes trávia hraním badmintonu väčšinu volného času. Aj tu sa ale jedná o formu badmintonu hranú bez rakiet. Košík je vyrobený zo slamy a do nej sú upevnené dve perá. Úlohou hráča je vyhodiť košík do vzduchu a pinkaním otvorenou dlaňou ho udržať vo vzduchu. Keď hráčovi padne košík na zem desaťkrát, je na rade ďalší hráč.
 
Britská Kolumbia
V Britskej Kolumbii bola populárna verzia badmintonu hraná drevenými raketami vyrobenými z tenkého dreva. Bohužiaľ nie je známe viac o tom, ako sa táto hra hrala okrem faktu, že ju hrali prevažne dievčatá.
 
EURÓPA

Francúzsko – 14. stor.
Prvé zmienky o badmintone v Európe pochádzajú zo 14. storočia. V tej dobe bola vo Francúzsku prevádzkovaná zvláštna forma badmintonu. Ihrisko bolo asi 300 metrov dlhé a na oboch jeho koncoch bol na tyči kruh. Úlohou hráčov bolo prehodiť veľký ťažký operený košík, obvykle vypchatý senom alebo slamou. Roku 1369 kráľ Karol V. hru zakázal spolu s ďalšími, pretože vraj neprispievala k zvyšovaniu bojaschopnosti mužov.
 
Francúzsko – 17. stor.
Podobne ako tenis hrali príslušníci vyšších vrstiev v kedysi početných tanečných domoch (len v Paríži ich bolo asi 250) aj badminton. Pravidlá boli jednoduché. Hráči pinkali operený košík raketami s dreveným rámom tam a späť. Hráč, ktorý pokazil, strácal bod. Avšak podľa pravidiel vtedajších tanečných domov museli hráči badmintonu vyprázdniť miestnosť pokiaľ sa niekto iný chystal hrať tenis, pretože len tenis bol považovaný za plnohodnotnú hru.


 
Švédsko – 17.stor.
V dobe renesancie, keď šport bol povýšený na zábavu aristokracie, sa hral badminton na zámkoch, piknikoch a dokonca i na palubách lodí. Asi najznámejšou hráčkou tej doby bola švédska kráľovná Kristína. Táto športovo založená žena vášnivo a rada šermovala, jazdila na koni a hrala badminton. Údajne veľmi často nútila šľachticov z jej dvora, aby v rozpore s etiketou odložili parochne a kabáty a zahrali si s ňou.

    
 
Hra nemala štandardné pravidlá, bola hraná spontánne dvoma alebo dokonca troma hráčmi naraz. Košík bol vyrobený z korkovej hlavičky s dvoma otvormi pre perá. V tej dobe mal množstvo rôznych mien, ktoré vyplývali z toho, čo bolo použité k jeho výrobe a ako sa košík správal. 
 
Európa – 1.pol. 18. stor.
Anekdoty a citáty z divadelných hier (napr. F. Schiller) zo 17. storočia potvrdzujú, že badminton bol obľúbený na šľachtických dvoroch nielen vo Francúzsku, ale tiež v Anglicku, Španielsku a Taliansku. Napríklad v roku 1787 vyšla v Buillonských novinách veselá príhoda, v ktorej je pruský kráľ Fridrich Veľký neustále vyrušovaný v štátnej práci svojim synom hrajúcim badminton.


 
Európa – koniec 18. stor.
Francúzska revolúcia (1789) a následné ekonomické a sociálne zmeny na konci 18. a v 19. storočí znamenali koniec honosnej dvorskej kultúry a tiež badmintonu. Napriek tomu vieme, že na začiatku 19. storočia ľudia trávili volné chvíle hraním rôznych foriem badmintonu. Za všetky menujeme hru pri ktorej sa operený košík chytal do kožených kornútikov upevnených na tyči asi 30 cm dlhej. Hráč, ktorý ho chytil, pomocou kornútiku ho aj hodil ďalšiemu hráčovi. To však nič nezmenilo na tom, že badminton bol naďalej považovaný len za detskú hru a v polovici 19. storočia bol v Európe viac-menej zabudnutý.
 
Anglicko – 2.pol. 19. stor. – vzkriesenie badmintonu
O vzkriesenie badmintonu sa postarali vojaci a dôstojníci britskej armády slúžiaci v kolonizovanej Indii. Tu sa totiž stretli s tenisom hraným s opereným košíkom (Poona). Poona nemala pevne stanovené pravidlá ani ihrisko a na rozdiel od tenisu sa nehrala cez sieť. Briti ju skúsili hrať a hneď si ju obľúbili. V roku 1870 priviezli do Anglicka prvý hráči náradie a badminton získal priaznivcov hlavne medzi vojakmi. Väčší okruh fanúšikov si badminton získal až o tri roky neskôr v roku 1873, keď športový nadšenec vojvoda z Beaufortu usporiadal na svojom letnom sídle zvanom Badminton záhradnú slávnosť, na ktorej svojim priateľom novú hru predstavil. Vojvoda však Poonu zásadným spôsobom upravil – vytýčil ihrisko, ktorého rozmery odvodil od rozmerov vtedajších tanečných sál, rozdelil ho tenisovou sieťou a stanovil základné pravidlá. Tým dal hre, ktorá bola dovtedy púhym spontánnym pinkaním košíka tam a späť, športový charakter a môžeme povedať, že ju povýšil na plnohodnotný šport.


 
Po vyššie uvedenej párty sa o športe hovorilo ako „o tej hre z Badmintonu“ (anglicky „The game of Badminton“) a z tohto spojenia nakoniec vznikol oficiálny názov.
Na obrázku je perák z doby okolo roku 1880, ktorý je vystavený v múzeu športu v Bazileji. Je vyrobený korku pokrytého kozinou a sametom, zdobený semišom a prúžkami látky. K výrobe bolo použité slepačie perie. Košík je o niečo väčší než ten dnešní.


 
Anglicko – koniec 19. stor.- založenie badmintonovej asociácie
Vývoj badmintonu po roku 1873 najlepšie ilustruje životný príbeh zakladateľa anglickej badmintonovej asociácie, plukovníka S. S. C. Dolbyho. Plukovník Dolby hral badminton prvý krát v roku 1875. Možná to mnohých prekvapí, ale už vtedy existoval v Anglicku badmintonový klub. Bol to klub vojenský a jeho členovia sa schádzali v tanečnom sále hotela West Cliff vo Folkestone. Avšak dôležitejšie než hranie badmintonu bolo v tej dobe rozprávanie nad šálkou čaju.


 
Neskôr v roku 1885 stratil plukovník Dolby s badmintonom kontakt a znovu naň naviazal až o 15 rokov neskôr v roku 1890, keď sa stal členom badmintonového klubu v Southsea. V  auguste roku 1893 Dolby rozoslal všetkým vtedy známym klubom v Anglicku pozvánku na stretnutie ktorého cieľom bolo sformovanie bedmintonovej asociácie. Schôdzka sa konala 13.septembra 1893 v rezidencii plukovníka Dolbyho zvanej Dunbar v Southsea (grofstvo Hampshire). Zástupci (poväčšinou dôstojníci) všetkých deviatich klubov, ktoré sa jej zúčastnili, boli jednohlasne za a tak bola vytvorená prvá badmintonová asociácia na svete. Počas prvého roku jej existencie počet klubov v asociácii vzrástol na štrnásť (išlo väčšinou o kluby z grófstva Hampshire a Sussex).


      
Jedným z prvých úloh asociáce bolo ustanovenie jednotných pravidiel – krok, ktorého význam bol väčší než by sa mohlo zdať. Badminton totiž stále nemal jednotné pravidlá. V tej dobe existovala tlačená verzia pravidiel, tými sa však riadilo len pár väčších klubov. Ostatné uznávali len vlastné pravidlá. Dokonca tak zásadná vec ako veľkosť ihriska sa klub od klubu značne líšila. Keď sa hráč presťahoval do iného klubu, musel sa v podstate naučiť hrať novú hru. V takýchto podmienkach by bol ďalší rozvoj badmintonu nemožný. Založenie badmintonového zväzu a s ním aj stanovenie jednotných pravidiel tieto prekážky odstránilo. Nebola to ale v žiadnom prípade jednoduchá práca. Každý klub prirodzene považoval svoje pravidlá za tie najlepšie. Nakoniec sa však ťažkosti podarilo prekonať a zväz zahájil činnosť. Jeho prezidentom a tajomníkom bol zvolený plukovník Dolby. Vo funkcii prezidenta ho neskôr nahradil Sir P. Buckly, ale tajomníkom plukovník Dolby zostal až do roku 1899, kedy bol odvelený do Afriky.

  

Anglicko zač. 20. stor. – prudký rozvoj badmintonu
Napriek tomu že prvé kluby vznikali hlavne v grófstvach Hampshire a Sussex a v ďalších miestach so silnou vojenskou tradíciou (napr. Portsmouth) sa hra rýchlo rozšírila do ostatných oblastí a to hlavne do Londýna. Badminton získaval popularitu aj na severozápade Anglicka. Jedným z najstarších klubov je Boltonský badmintonový klub, ktorý bol založený 26. septembra 1901 a existuje dodnes.
V období do prvej svetovej vojny počet klubov v Anglicku stála rástol a s tým rástlo aj množstvo súťaží a turnajov. Uveďme niekoľko prípadov:
 
• Prvý All England Championships (majstrovstvá Anglicka) sa konalo už v roku 1899 v Londýne, zatiaľ len v párových disciplínach. Nasledujúci rok sa už hraly všetky disciplíny. All England Championships sa od tej doby hrá (s výnimkou svetových vojen) každý rok.
• Londýnska liga (London ligue) odštartovala v roku 1901 a hrala sa až do roku 1911.
• Prvý medzinárodný zápas sa uskutočnil v sezóne 1902-1903 v írskom Dubline a hral sa s výnimkou oboch svetových vojen striedavo v Anglicku a Írsku až do sezóny 1971-1972.
 
Dvadsiate roky 20. storočia znamenali veľký rozkvet badmintonu jak v Británii tak aj v zámorí. V rokoch 1921-1922 schválil Badmintonový zväz Anglicka (BAE) vytváranie „krajských“ zväzov. Medzi prvými vznikli zväzy v grófstvach Lancashire a Cheshire. Na zakladajúcej schôdzi týchto zväzov sa zišli zástupcovia 35 klubov. Súčasne sa začali hrať aj pravidelné zápasy medzi výbermi týchto grófstiev a začal sa hrať aj Northern Championships.

    
 
V roku 1926 vznikli badmintonové zväzy aj v grófstvach Staffordshire, WorcesterShire, Nottingahmshire, Shropshire, Yorkshire, Derbyshire, Hampshire, Surrey, Middlesex, Essex, Sussex, Kent, Devon, Somerset a Gloucestershire. A počet klubov v Anglicku presiahol 900 !!
 
Badmintonový zväz založený plukovníkom Dolbym riadil činnosť svetového badmintonu až do roku 1934, keď zmenil názov na Badmintonový zväz Anglicka a stal sa zakladateľom IBF (Medzinárodná Badmintonová Federácia/International Badminton Federation), ktorá vznikla v tom istom roku spolu s medzinárodnými organizáciami Kanady, Dánska, Francúzska, Írska, Holandska, Nového Zélandu a Walesa dňa 5. júla v Londýne. Prezidentom IBF v súčasnosti je Korn Dabbaransi (Thajsko).
 
... a to je všetko priatelia.

 
created by freshZone
Badmintonový klub Šurany Kristína Ludíková www.tournamentsoftware.com www.badzine.info Český badmintonový zväz International badminton federation Peking 2008 Slovenský Zväz bedmintonu www.badminton-fotos.de Badminton Europe